Posolstvo Svätého Otca Františka na 3. svetový deň starých rodičov a seniorov
„Jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie“ (Lk 1, 50)
Drahí bratia a sestry!
„A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie“ (Lk 1, 50): to je téma 3. svetového dňa starých rodičov a seniorov. Táto téma odkazuje na požehnané stretnutie: stretnutie medzi mladou Máriou a jej staršou príbuznou Alžbetou (porov. Lk 1, 39 – 56). Tá, naplnená Duchom Svätým, adresuje Božej Matke slová, ktoré o tisíce rokov neskôr udávajú rytmus našej každodennej modlitby: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (v. 42). A Duch Svätý, ktorý už na Máriu zostúpil, jej vnukne, aby odpovedala chválospevom Magnifikat, v ktorom ohlasuje, že Pánovo milosrdenstvo sa šíri z pokolenia na pokolenie. Duch Svätý požehnáva a sprevádza každé plodné stretnutie medzi rôznymi generáciami, medzi starými rodičmi a vnúčatami, medzi mladými a starými. Boh si skutočne želá, aby mladí, tak ako Mária s Alžbetou, potešovali srdcia starších a čerpali múdrosť z ich skúseností. Ale predovšetkým si Pán želá, aby sme starších nenechávali samotných, aby sme ich neodsúvali na okraj života, ako sa to dnes, žiaľ, príliš často stáva.
Je krásne vidieť ako sa tento rok slávenie Svetového dňa starých rodičov a seniorov zbližuje so slávením Svetového dňa mládeže; pri oboch sa pripomína Máriina náhlivosť (porov. v. 39), keď ide navštíviť Alžbetu, čo nás vedie k zamysleniu nad putom medzi mladými a starými. Pán dúfa, že mladí ľudia pri stretnutí so seniormi prijmú výzvu, aby si vážili pamäť a vďaka nim si uvedomia, že je darom byť súčasťou väčších dejín. Priateľstvo starého človeka pomáha mladému, aby svoj život nezúžil len na prítomnosť a uvedomil si, že nie všetko závisí od jeho schopností. Na druhej strane, prítomnosť mladých prináša starším ľuďom nádej, že to, čo zažili, sa nestratí a ich sny sa uskutočnia. Skrátka, Máriina návšteva u Alžbety a poznanie, že Pánovo milosrdenstvo sa prenáša z generácie na generáciu, odhaľujú, že nemôžeme ísť ďalej – alebo sa dokonca spasiť – sami a že Boží zásah sa vždy prejavuje v celku, v dejinách jedného ľudu. Vo svojom Magnifikate to hovorí samotná Mária, ktorá sa raduje z Boha, ktorý koná nové a prekvapujúce divy, verný prísľubu danému Abrahámovi (porov. v. 51 – 55).
Aby sme si lepšie pochopili štýl Božieho konania, pamätajme na to, že čas má byť prežívaný v jeho naplnení, pretože najvýznamnejšie udalosti a najkrajšie sny sa neuskutočnia naraz v jednom okamihu, ale v procese rastu a dozrievania: na ceste, v dialógu, vo vzťahu. Preto tí, ktorí sa zameriavajú len na bezprostredný okamih, na vlastné výhody, ktoré treba rýchlo a dychtivo dosiahnuť, teda „všetko a hneď“, strácajú zo zreteľa Božie pôsobenie. Naopak, jeho plán lásky obopína minulosť, prítomnosť a budúcnosť; zahŕňa všetky generácie a vytvára medzi nimi spojenie. Je to plán, ktorý presahuje nás samých, ale v ktorom je každý z nás dôležitý a predovšetkým každý je povolaný prekračovať hranice. Pre najmladších to znamená prekročiť bezprostredný okamih, do ktorého nás uzatvára virtuálna realita, často odvádzajúca našu pozornosť od konkrétnych činov; pre starších ide o to, nezastavovať sa pri ubúdajúcich silách a ľútosti nad stratenými príležitosťami. Pozerajme sa dopredu! Nechajme sa formovať Božou milosťou, ktorá nás z generácie na generáciu oslobodzuje od nehybnosti v konaní a od smútenia nad minulosťou!
V stretnutí medzi Máriou a Alžbetou, medzi mladou a starou, nám Boh dáva svoju budúcnosť. Máriino putovanie a Alžbetino prijatie skutočne otvárajú dvere k zjaveniu spásy: cez ich objatie vniká jeho milosrdenstvo s radostnou nežnosťou do ľudských dejín. Preto by som chcel pozvať všetkých, aby sa nad týmto stretnutím zamysleli, ba čo viac, aby zavreli oči a predstavili si akoby na momentke toto objatie medzi mladou Božou Matkou a staršou matkou svätého Jána Krstiteľa; aby si ho predstavili v mysli a vizualizovali v srdci, aby si ho upevnili v duši ako žiarivú vnútornú ikonu.
A pozývam vás, aby ste od predstavy prešli ku konkrétnym skutkom a urobili niečo pre starých rodičov a seniorov. Nenechávajme ich samých, ich prítomnosť v rodinách a spoločenstvách je cenná, umožňuje nám totiž uvedomiť si, že máme podiel na rovnakom dedičstve a sme súčasťou ľudu, ktorého korene si vážime. Áno, práve starší ľudia nám odovzdávajú našu príslušnosť k svätému Božiemu ľudu. Cirkev ako aj spoločnosť ich potrebujú. Oni odovzdávajú prítomnosti minulosť, ktorá je potrebná na budovanie budúcnosti. Vážme si ich, nepripravujme sa o ich spoločnosť, nepripravujme ich o tú našu, nedovoľme, aby boli vyradení!
Svetový deň starých rodičov a seniorov má byť malým, delikátnym znamením nádeje pre nich i pre celú Cirkev. Preto opätovne pozývam všetkých – diecézy, farnosti, združenia, komunity – aby ho slávili so zameraním na prekypujúcu radosť z obnoveného stretnutia mladých a starých. Vám mladí, ktorí sa chystáte ísť do Lisabonu alebo budete prežívať Svetové dni mládeže tam, kde žijete, by som chcel povedať: skôr než vyrazíte, choďte navštíviť svojich starých rodičov, navštívte osamelého staršieho človeka! Ich modlitba vás bude ochraňovať a v srdci si ponesiete požehnanie z tohto stretnutia. Vás starších prosím, aby ste modlitbou sprevádzali mladých, ktorí sa chystajú sláviť Svetové dni mládeže. Títo mladí ľudia sú Božou odpoveďou na vaše prosby, ovocím toho, čo ste zasiali, znamením, že Boh neopúšťa svoj ľud, ale ho zakaždým znovu omladzuje fantáziou Ducha Svätého.
Drahí starí rodičia, drahí starší bratia a sestry, nech vás dosiahne požehnanie z objatia Márie a Alžbety a nech naplní vaše srdcia pokojom. Žehnám vám s láskou. A vy sa, prosím, modlite za mňa.
Pápež František
