Mesto Levoča je postavené na temer 600 m vysokom pahorku, kde priamo nad ním, v asi 2 km vzdialenosti v nadmorskej výške 795 m sa vypína Mariánska hora.

Na mieste dnešnej Levoče bolo už na prelome 11. – 12. storočia viac osád. Dokazuje to kostol sv. Mikuláša juhovýchodne od mesta, ktorý bol postavený v románskom slohu.Tento kostol sa však nezachoval. Druhá osada bola v polohe dnešnej Košickej ulice. Pôvodný kostol , ktorý sa datuje do 12. storočia, sa taktiež nezachoval. V 13. storočí sa tu usadzujú nemeckí kolonisti a Levoča sa stáva roku 1271 hlavným mestom provincie spišských Sasov. Užívala v tom čase výsady neskorších slobodných kráľovských miest, najmä samosprávu, osobnú slobodu obyvateľov, právo ťažiť rudu, poľovať, vykonávať remeslo, obchodovať a najmä výsada práva skladu od roku 1321.

Začiatkom 14. storočia na okraji mesta sa usadili minoriti a postavili kláštor a neskôr aj kostol. Mesto hospodársky zosilnelo, a tak si mohlo dovoliť v druhej polovici 14. storočia miesto doterajšieho menšieho kostola v strede námestia postaviť dnešný veľký farský kostol zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, apoštolovi. V polovici 15. storočia mala Levoča aj kostolík a kláštor, zalozený kartuziánmi, ktorí sa sem uchýlili zo Skaly útočišťa pred nájazdom husitských vojsk a zbojníkov.

V tej dobe vznikajú aj všetky gotické oltáre vo farskom kostole a Levoča sa dielňou Majstra Pavla stala umeleckým centrom. Mesto hospodársky i kultúrne kulminuje na prelome 15. a 16. storočia. Reformácia na Slovensku i na Spiši napredovala pomalšie a nebola taká radikálna ako inde.  Okrem iných, bol ponechaný aj sviatok Navštívenia Panny Márie, najmä kvôli púti, ktorá mala nemalý význam pre obchodníkov a remeselníkov v meste. Postavenie levočských katolíkov počas reformácie posilňovali aj jezuiti, ktorí sa usadili na Spišskej Kapitule v 40. rokoch 17. storočia. Im bol v rámci rekatolizácie zverený dňa 12. júla 1671 starý kostol minoritov. Evanjelici si postavili mimo hradieb mesta drevený artikulárny kostol, ktorý im slúžil až do postavenia dnešného kostola v prvej polovici 19. storočia (1825 – 1837). Vzťah medzi evanjelikmi a katolíkmi sa postupne menil. Bohatí mešťania zostali evanjelikmi a ešte v polovici 19. storočia bola takmer polovica obyvateľstva evanjelická. Keďže v Levoči boli dve stredné školy: katolícke jezuické gymnázium a evanjelické lýceum, myšlienky osvietenectva sa začali šíriť pomerne rýchlo a Levoča postupne strácala svoje výsady. Od svojho založenia mala Levoča šťastie na vynikajúcich farárov, ktorí sa starali o duchovný rozvoj veriacich, ako aj o zachovanie a zveľadenie kultúrneho dedičstva.
(Ladislav Györffy farár v r. 1696 – 1710, ThDr. Michal Ignác Friweis  1719 – 1734, Martin Engelbert 1749 – 1775, Michal Frigido 1780 – 1787, Wolfang Krén 1788 – 1809, Ján Ehrnsperger 1809 – 1839, Jozef Dulovič 1840 – 1859, Pavol Still farár 1861 – 1886.

V druhej polovici 19. storočia Levoču obišla vlna technickej revolúcie a výstavby. Levoča bola do roku 1923 sídlom župy, do roku 1949 sídlom krajského súdu a do roku 1960 sídlom okresu.

Prvá Československá republika s Levočou veľmi nepočítala. Od roku 1923 prestala byť župným sídlom a ostal tu len krajský súd a okresný úrad. V roku 1921 založil spišský biskup Ján Vojtaššák v meste Učiteľský ústav pre dievčatá. Nemecké reálne gymnázium zaniklo a ostalo len gymnázium štátne, ktoré malo vysokú úroveň. Z toho dôvodu založil biskup Ján Vojtaššák v Levoči Malý seminár pre budúcich kňazov. Srdečný vzťah biskupa Vojtaššáka k Levoči vidno okrem iného aj v tom, že práve na Mariánskej hore, týčiacej sa nad mestom, zasvätil 2. 7. 1947 celú Spišskú diecézu Nepoškvrnenému Srdcu Preblahoslavenej Panny Márie.

Z hľadiska socialistických štátnych orgánov sa Levoča považovala za baštu protištátnej reakcie, najmä pre mariánske púte, v dôsledku čoho sa podporovali okolité mestá na úkor Levoče. Roku 1960 stratila Levoča aj postavenie okresného mesta, čím sa jej vývoj úplne zastavil. Kvôli nástupu komunizmu v roku 1948 museli postupne zo školstva i zdravotníctva odísť rehoľné sestry. Rehoľníci boli vyhnaní z kláštorov a internovaní. V posledných desaťročiach 20. storočia však v Levoči začali pôsobiť saleziáni. Najprv tajne a po páde totality i verejne. Po páde režimu začali v 90-tych rokoch v Levoči opäť verejne pôsobiť minoriti, ktorým bol postupne vrátený aj kláštor s kostolom. Rehoľný život v Levoči prekvitá aj zásluhou sestier Kongregácie Božského Vykupiteľa, ktoré sa vo veľkej miere podieľajú na školskej katechéze a celkovom živote farnosti.

26. 1 1984 vyhlásil Svätý Otec Ján Pavpl II. kostol na Mariánskej hore za Baziliku minor. Slávnostný dekrét verejne prečítal levočský farár a prvý správca Baziliky minor Štefan Klubert. Najvýznamnejšou udalosťou po roku 1990 bola návšteva Svätého Otca pápeža Jána Pavla II. na Mariánskej hore dňa 3. 7. 1995.

V Levoči v 20. storočí žilo a pôsobilo osem farárov a deväťdesiatpäť kaplánov. Na duchovnom a náboženskom poli sa preslávil najmä levočský farár a neskôr spišský biskup Mons. Prof. ThDr. František Tondra. Druhou najvýznamnejšou osobnosťou Levoče bol Štefan Klubert, ktorý v levočskej farnosti pôsobil tridsaťtri rokov ako farár a okresný dekan. Jeho plány a predstavy sa podarilo uskutočniť až po roku 1989 terajšiemu farárovi Mons. Františkovi Dlugošovi.

Na kultúrnom a vzdelanostnom poli treba vyzdvihnúť najmä tieto osobnosti:
Celestín Kompanyik
– profesor na reálke a dievčenskom inštitúte, Jozef Krššák – školský inšpektor levočského dekanátu, Jozef Cehuľa – činný spisovateľ, básnik, hudobný skladateľ, dramatik, ThLic. Štefan Figura – profesor náboženstva a katechéta v Levoči, Ernest Tatarko, Ján Loydl – profesor náboženstva v Bratislave, Štefan Kubičár, Jozef Vojtas – historik, František Žolondek -pracoval na Spišskom katechizme pre zákaldné školy, Mons. Doc. ThDr. Jozef jarab, PhD. – rektor kňazského seminára v Spišskej Kapitule, Mons. Prof. ThDr. ICDr. František Dlugoš, PhD. – profesor histórie na Teologickom inštitúte v Spišskej kapitule a sudca diecézneho tribunálu, Doc. ThDr, PhDr. Amantius Akimjak, PhD. OFS, – prodekan Filozofickej fakulty katolíckej univerzity v Ružomberku.
 

Zoznam levočských farárov a správcov farnosti:

  1. Henrich de Leucz (1274 – 1320)
  2. Šalamon (1320-1370)
  3. Hermannus (1370 – 1407)
  4. Hermannus II. (1410 – 1416)
  5. Matheus (1416-1423)
  6. Martin (1423-1461)
  7. Tomáš Leitor (1461)
  8. Gašpar Tóerchel (1461 – 1466)
  9. Servacius Menhardivilla (1466 – 1484)
  10. Laurentius (1484 – 1497)
  11. Ondrej (1497-1507)
  12. Šebastián (1507-1510)
  13. Jakub (1510-1513)
  14. Ján Henkel (1513 -1522)
  15. Sebastian Henkel (1522 – 1529)
  16. Valentinus Sontag (1529 – 1530)
  17. Juraj Moller vel. Múller – Molitoris (1541 -1579)

    Protestantskí pastori:
     
  18. Vavrinec Serpius (1558 – 1563)
  19. Anton Blattner (1569 – 1598)
  20. Martin Šturm (1598 – 1601)
  21. Magister Peter Zabler (1602 – 1645)
  22. Krištof Schlegel (1647 – 1656)
  23. Magister Krištof Böhm (1658-1660)
  24. Magister Hiób Zabler (1662 – 1664)
  25. Magister Kristian Seelman (1665-1674)

    Opäť katolícki farári:
     
  26. P. Melchior (1674-1679)
  27. P. Urban Nidercites, SJ (1679 – 1681)
  28. P. Matej Meér (20.4.1681 – 1.6.1681)
  29. P. Ján Surdinyi (11.12.1681 – 3.9.1682)

    Protestantský pastor:
     
  30. Pastor Martin Adami (1682 – 1687)

    Katolícki farári:
     
  31. Kazimír Meiners (1687 – 1692)
  32. František Karí (1692 – 1695)
  33. Štefan Györffy (1696 – 1710)
  34. Ján Kasparus Faulhaber (1710 – 1719)
  35. Michal Friweis (1719 – 1734)
  36. Samuel Engelmayer (1734 – 1746)
  37. Ignác Perger (1746 – 1749)
  38. Martin Engelbert (1749 – 1775)
  39. Ignác Kratzer (1775 – 1780)
  40. Michal Brigido (1780 – 1787)
  41. Wolfgang Krén (1788 – 1809)
  42. Ján Ehrnsperger (1809 – 1839)
  43. Jozef Dulovič (1840-1859)
  44. Pavol Still (1861 – 1886)
  45. Celestín Kompanyik (1886 – 1918)
  46. Jozef Krššák (1919 – 1946)
  47. ThLic. Štefan Figúra (1946 – 1947)
  48. Jozef Vojtas (1947 – 1950)
  49. Andrej Dominik Novotný, OFMConv. (1950-1953)
  50. Štefan Klubert (1953 – 1986)
  51. Mons. Prof. ThDr. František Tondra (1987-1989)
  52. Mons. prof. ThDr. ICDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD. (1989 – )

(Zdroj: Ferenc Martin: Duchovné povolania z farnosti Levoča od roku 1900, Levoča, A.D. 2003)