Farský kostol sv. Jakuba bol postavený v prvej polovici 14. storočia ako trojloďový priestor. V priebehu 15. storočia boli k vstupom na severnej a južnej strane pribudované predsiene a okolo roku 1515 bola nad severnou predsieňou vybudovaná renesančná architektúra tzv. Henckelovej knižnice. V roku 1859 – 1860 bola postavená neogotická veža, údajne na podnet kritických slov cisára Františka Jozefa I., ktoré adresoval levočským mešťanom pri jeho návšteve mesta.

V interiéri kostola sa zachovalo mnoho historického mobiliáru. Nachádza sa tu jedenásť gotických oltárov, najrozmernejší z nich – hlavný oltár, s výškou 18,62 m, je najvyšším stredovekým oltárnym celkom na svete. Okrem nich sú tu monumentálne architektúry renesančného organu, barokovej kazateľnice, meštianskych epitafov a náhrobníkov i drevených lavíc levočských mešťanov. K najstaršej výzdobe kostola z obdobia okolo roku 1400 patria nástenné maľby na stene severnej lode, vo svätyni kostola.

Južný portál chrámu patrí k najvyspelejším dielom vrcholnej gotiky u nás. V chrámovom priestore stojí skvostná architektúra hlavného krídlového oltára, najvyššieho v celom gotickom svete, ktorý je vrcholným dielom rezbára Majstra Pavla z Levoče. V predele oltára je výjav Poslednej večere, jadro celého oltára tvorí skriňa, v ktorej sú monumentálne plastiky Madony s dieťaťom, sv. Jakuba a sv. Jána v nadživotnej veľkosti. Oltárne krídla sú zdobené reliéfmi zo života sv. Jakuba  a s. Jána, na ich zadnej strane sú tabuľové maľby s výjavmi umučenia Krista. Oltárna architektúra je ukončená štítom z fiál, v ktorom sú vkomponované gotické sochy apoštolov z predošlého oltára.

Levočský kňaz a humanista Ján Henckel podporil nielen vznik oltára s. Jánov, ale pravdepodobne aj prvú renesančnú stavbu mesta, nadstavbu knižnice farského kostola, ktorá dodnes nesie jeho meno.

Organ a kazateľnica vznikali takmer súčasne v dvadsiatych rokoch 17. storočia. O tieto diela sa zaslúžil bohatý levočský mešťan Friedrich Probst. Kazateľnica sa bez zmien zachovala na pôvodnom mieste. Organ bol postavený na severnej strane hlavnej lode a bol dielom krakovského stolára Hansa Hertela, dánskeho sochára – tovariša Hansa Schmidta a norimberského organára Hansa Hummela. Organ bol až do svojho premiestnenia v roku 1846 najväčším v celom Uhorsku. Vo farskom kostole sa vzácny cyklus siedmych dobrých skutkov milosrdenstva a siedmych smrteľných hriechov na nástennej maľbe. Maľby, ktoré sprevádzajú texty v ľudovej reči a nie v latinčine, boli zamerané na laické spoločenstvo, ktoré mali vychovávať.

 1. Hlavný oltár sv.Jakuba s presbytériom (svätyňa)
2. Oltár sv.Jánov
3. Oltár sv.Anny
4. Oltár sv.Petra a Pavla
5. Oltár sv.Mikuláša
6. Oltár sv.Kataríny
7. Oltár Michala Archanjela
8. Oltár 14 pomocníkov v núdzi
9. Oltár Dobrého pastiera
10. Intarzovaná lavica Krupekovcov
11. Intarzovaná lavica od Gregora, stolára z Kežmarku
12. Trojmiestna lavica z 15. storočia
13. Epitaf Alexia II. Turzu
14. Oltár Panny Márie Snežnej
15. Cyklus nástenných malieb moralít a legendy sv.Doroty
16. Sakristia
17. Kaplnka sv.Juraja
18. Severná predsieň
19. Nástenné maľby pod organovou emporou
20. Oltár Narodenia a kaplnka Narodenia
21. Senátorská lavica
22. Oltár sv.Alžbety a krstná kaplnka s turzovskými epitafmi
23. Južná predsieň
24. Oltár Vianočnej predely
25. Oltárna skriňa dvoch Márií z Kuriman
26. Oltár Vir dolorum Mateja Korvína