Apoštolská návšteva sv. Jána Pavla II. na Mariánskej hore 3. júla 1995 posilnila a zvýraznila úctu k Panne Márii. Prakticky v každom verejnom prejave venovanom životu, dielu a dnes už pamiatke sv. Jána Pavla II. zaznieva výstižná charakteristika: „Bol to pápež, ktorý nám, Slovákom, rozumel a mal nás úprimne rád.“ Medzi mnohými transparentmi v šesťstotisícovom dave pútnikov (niektoré odhady hovorili až o milióne ľudí) bol zreteľný jeden v poľštine: „Zakopane czeka na Ojca Świętego!“ Pútnici z tohto prihraničného poľského mesta od tejto pamätnej chvíle prichádzajú rok čo rok v hojnom počte nielen na júlovú hlavnú, ale i na svoju septembrovú púť k levočskej Panne Márii.

Slovenský národ jednoznačne zaraďuje sv. Jána Pavla II. medzi najvýraznejšie svetové osobnosti 20. a začiatku 21. storočia. Úcta Slovákov k sv. Jánovi Pavlovi II. sa prejavuje napríklad stavaním sôch. Pútnikom na Mariánskej hore pripomína pamiatku tohto vzácneho človeka pamätná tabuľa o povýšení pútnického kostola na baziliku minor a aleja nazvaná jeho menom.

Ora pro nobis peccatoribus – oroduj za nás, hriešnych, prosili levočskú Pannu Máriu naši prapredkovia, hľadajúc cestu spásy. „Nestrácajte nádej! Nebojte sa! Kristus je vašou nádejou,“ prihováral sa nám často Svätý Otec Ján Pavol II. oslovoval levočských pútnikov s neochvejným vnútorným presvedčením, že Ježiš Kristus dokáže v každej situácii – aj zdanlivo beznádejnej – ponúknuť východisko: evanjeliovú blahozvesť tajomstva zvestovania Bohorodičky.