Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. Ostatné sviatosti ako aj všetky ekleziálne služby a apoštolské diela úzko súvisia so svätou Eucharistiou a sú na ňu zamerané. Veď najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Církvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka. (KKC 1324).

Eucharistia je vrcholom kresťanského života. Eucharistia bola ustanovená večer pred umučením, preto je nazývaná aj Pánova večera. 
Emauzskí učeníci Ježiša  spoznali Ježiša práve pri lámaní chleba a on im v tom zmizol, čo bolo symbolickým zvýraznením jeho prítomnosti v Eucharistii. Ježiš pri poslednej večeri povedal: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás“ a „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás“ (Lk 22,19-20).
Týmto sa Eucharistia stáva novou zmluvou a sprítomňuje sa v nej Kristova obeta. Málokto si uvedomuje, že slová premenenia, ktoré sa vyslovujú pri eucharistickej modlitbe, sa adresované priamo nám, osobne, pretože Kristus prijal obetu na kríži za každého z nás – osobne. Táto obeta sa tajomným a nekrvavým spôsobom sprítomňuje v rámci slávenia liturgie – svätej omše, a preto je zmluva medzi Bohom a nami veľmi osobná, Kristova krv je vyliata aj za nás aby sme mohli žiť.

Ježišova prítomnosť v Eucharistii je tajomstvom viery, pri premenení sa podstata chleba mení, a stáva sa telom Ježiša Krista. Veriaci prijímajúci eucharistiu sa spolu s Ním premieňajú v jedno telo a stávajú sa tak mystickým Telom Kristovým, V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté „opravdivo, skutočne a podstatne telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus“ (KKC). Sväté prijímanie nás odlučuje od všedných (ľahkých) hriechov, keďže je obetované za nás, krv Ježiša Krista „je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov“.  Prijímanie Eucharistie v stave ťažkého hriechu (vedome a dobrovoľne a vo veľkej veci) je svätokrádežou = zneuctením samotného Boha. 

Prijímanie eucharistie je spojené s množstvom milostí. „Kto je moje telo a pije moju krv, bude mať život večný“ – Podobne ako nás chlieb posilňuje fyzicky, eucharistia nás posilňuje duchovne. Ježišovou smrťou na kríži sa pretrhla opona svätyne svätých. kde bola umiestnená archa zmluvy, a ktorá bola miestom Božej prítomnosti, čím Boh naznačil, že Kristova obeta bola konečnou a úplnou obetou za naše hriechy, vďaka čomu môžeme byť v Jeho prítomnosti aj bez toho, aby sme museli ísť do svätyne svätých. Teraz sa môžeme volať Božími dcérami a Synmi a už nemusíme byť otrokmi hriechu. Byť tak blízko s Ježišom môžeme byť len vďaka jeho smrti, lebo on vzal na seba všetky naše hriechy a zvíťazil nad smrťou, keď vstal s mŕtvych. Stali sme sa synmi a dcérami Kráľa, ktorý nám dal do dedičstva Božie kráľovstvo, lebo nás očistil od našich hriechov, vďaka ktorým by sme si inak zasluhovali smrť (duchovnú).

Aby sme si lepšie uvedomili, čo nám Boh svojou obetou na kríži daroval, je dobré vedieť, že v dobách pred Ježišovým zmŕtvychvstaním mohol do Božej prítomnosti vstúpiť len raz do roka veľkňaz, aby mohol predniesť modlitbu. Jeden človek raz za rok mohol vstúpiť do Svätyne svätých, pričom museli byť zaňho vykonané obety za odpustenie hriechov, lebo ak by do svätyne vstúpil hriešny, neuniesol by Božiu slávu prítomnú na tom mieste, a padol by mŕtvy na zem. Preto mal okolo nohy uviazané lano a na odeve pripevnené zvončeky, aby ľudia za oponou oddeľujúcou svätyňu od veľsvätyne vedeli, že je ešte nažive. Ak by padol mŕtvy, museli by ho s pomocou lana vytiahnuť von, lebo do svätyne svätých už v ten rok nik nemohol vstúpiť. My však v tejto Božej prítomnosti môžeme žiť, a dokonca sa môžeme s Bohom zjednotiť, keď prijímame Kristovo telo a krv.